Editorial


Vyšlo v časopise: AtheroRev 2018; 3(1): 4
Kategorie: Editorial

Milí priatelia, milí přátelé,

len nedávno boli Vianočné sviatky a následne sme oslávili príchod Nového roku 2018, v ktorom obe naše republiky oslavujú 100 rokov od vzniku samostatného štátu a už tu aj máme prvé číslo nového ročníka. Aký to bude rok, závisí len na nás, t. j. na ponuke dobrých článkov a na našich čitateľoch.

V tomto čísle chceme Vašu pozornosť pritiahnuť k niekoľkým klinickým otázkam.

U diabetikov sú to dva veľké klinické problémy každodennej praxe. Je to srdcové zlyhávanie, ktoré sa stáva najčastejšou a dôležitou komplikáciou ochorenia, často aj u chorých, ktorí neprekonali infarkt myokardu. Dobrou správou brnenských autorov je však i realita dnešného liečebného prístupu, pri ktorom sa posúva dme od kontroly glykémií a ďalších rizikových faktorov k liečbe/prevencii kardiovaskulárnych ochorení, osobitne srdcového zlyhávania. Práve títo diabetici profitujú a potrebujú liečbu SGLT2 inhibítormi. A klinické štúdie to už potvrdili. Druhým problémom, prezentovaným Samošom a spolupracovníkmi z Martina, je „rezistencia diabetikov na liečbu antagonistami ADP receptorov“, ktoré sa spolu s aspirínom u týchto pacientov používajú po revaskularizačných zákrokoch. A táto rezistencia iste prispieva k zvyšovaniu kardiovaskulárneho rizika u diabetikov. Článok naznačuje ako rezistenciu diagnostikovať a ako u týchto chorých pristupovať k antiagregačnej liečbe.

Problematike hypertenzie sa venujú tri práce. Gašpar s Komorníkovou prízvukujú úlohu hypertenzie u cievnych mozgových príhod a naznačujú, kde v liečbe chybujeme a ako tu treba postupovať. Potočárová a spol. z rovnakého pracoviska v Bratislave sa venujú centrálnemu systolickému tlaku, ktorý by mohol zlepšiť kardiovaskulárnu stratifikáciu hypertonikov a následne by usmerňoval aj výber antihypertenzívnej liečby u chorého. Antihypertenzívnu liečbu však treba vyberať aj z pohľadu jej bezpečnosti, a na to upozorňujú brnenskí kolegovia Vítovec so Špinarom.

Čelovská a Štvrtinová z Bratislavy prízvukujú, že prítomnosť periférneho arteriálneho ochorenia navyšuje celkové kardio­vaskulárne riziko pacienta, treba to preto rešpektovať v klinickej praxi, ale aj našepkávajú, ako ho ovplyvniť. Vzhľadom na ohromný nárast kardiovaskulárnych ochorení je treba oprášiť aj primárnu kardiovaskulárnu prevenciu a zvýšiť jej pôsobenie – a vkladom v tejto oblasti je práca pražského kolegu J. Bráta o tukoch v potravinách.

Ozdobou čísla sú i správy z Česko-slovenskej lipidovej akadémie (október 2017, Mikulov) a abstrakty prednášok z kongresu o ateroskleróze v Olomouci (december 2017), ale osobitne cenným je komentár ku konsenzu EAS o použití PCSK9 inhibítorov z pera českého experta profesora R. Češky.

Autori si dali záležať a dúfame, že to aj čitatelia ocenia!



Jiří Vítovec

spolueditor

Brno, únor 2018



Ján Murín

spolueditor

Bratislava, február 2018


Štítky
Angiologie Diabetologie Interní lékařství Kardiologie Praktické lékařství pro dospělé
Přihlášení
Zapomenuté heslo

Nemáte účet?  Registrujte se

Zapomenuté heslo

Zadejte e-mailovou adresu se kterou jste vytvářel(a) účet, budou Vám na ni zaslány informace k nastavení nového hesla.

Přihlášení

Nemáte účet?  Registrujte se